- Máme problém. - ozval sa svokor v telefóne.
- Okamžite nasadni do auta a príď do Fackabaru.
- Bohužiaľ, to nepôjde, veď vieš, že mám...- ohradil sa Boris.
- OKAMŽITE! - nekompromisne zdôraznil Kamilin otec a zavesil.
- ...si myslí, že je Boh...- vzdychol si Boris, ale neodvážil sa neuposlúchnuť.
O dvadsať minúť sedel vo Fackabare, ktorý bol v tejto dennej dobe takmer ľudoprázdny. Objednal si drink a čas čakania si krátil slaboduchou hrou z mobilného telefónu.
- Ahoj! O čo ide? - veselo sa opýtal Boris prichadzajújeho svokra. Svokor očividne nezdieľal Borisovu veselosť.
- Spaček totálne vypadol. Idiot! - vyprskol svokor a nečakajúc na Borisove zvedavé otázky pokračoval.
- Podplukovník Spaček...no ten, člen komisie, čo musí odsúhlasiť priame zadanie. Ak to neprejde, musíme vypísať verejnú súťaž. To by bola katastrofa. Nie fatálna, ale poriadna komplikácia.
- No a ...?
- So Spačkom máme v komisii úplnú a jasnú prevahu. Bez neho sme nahrantí!
- A čo je s ním?
- Skrátka vypadol, je chorý, kripeľ, idiot,... asi navždy."
- A to je problém?
- Jasné, že je to problém. Musíme mať v komisii ľudí, ktorí nezačnú špekulovať. Našich ľudí. Doteraz sme ich tam mali....teraz nám tam dosadia asi Novotného. Ten ešte nie je spracovaný, nie je pripravený na zodpovednú úlohu prihrať nám naše milióny. Chápeš?
- Nechápem. Veď ten Novák, či Novotný, či ako sa volá bude len jeden proti všetkým ostatným. Predsa nemôže nikoho prehlasovať.
- Tu nejde o hlasovanie, Boris. Naša akcia nesmie byť napadnuteľná. Cudzí element pojme podozrenie a začne vykrikovať a upozorňovať a poukazovať na netransparentnosť. Tu nie sme na Sicílii, aby sme ho zaliali do betónu. Tu sa to môže skončiť trestným oznámením a to nemôžeme dopustiť.
- A ...ten predošlý... nemôže sa vrátiť?-
- Povedal som, že nie. Je to totálny debil. Keby si vedel ako sa to zomlelo, tak sa urehoceš na smrť...keby teda nešlo o zdravie a možno aj život. - Boris spozornel.
Svokor mu v skratke vyrozprával príbeh svojho, odrazu invalidného, kolegu a Boris sa skutočne bavil.
