„FUSAKLE ?", vytreštil Boris oči, „Obyčajné FUSAKLE?!" zopakoval neveriacky a sklamane.
Pred pár dňami sa vrátili zo svadobnej cesty, na ktorej Kamila pochopila, že taký ORGAZMUS naozaj neexistuje a Boris sa ubezpečil, že ho po ňom Kamila ani nebude chcieť.
Mali za sebou už pár nedeľných obedov u svokrovcov, ale tento bol iný – dôležitý.
Už pri poslednej návšteve sa so svokrom dohodol, že by mali prebrať a pripraviť nejaké obchodné aktivity.
Svokor ho už, bohužiaľ, prekukol. Pochopil, že bez jeho príspevkov Borisova firma spotrebuje Kamilino veno a mladá rodina zahynie hladom. A tak sa po sviečkovej na smotane a pri pohári vína utiahli do separé, aby prebrali, ako povedal Boris, obchodné aktivity. Alebo, ako povedal svokor, zachrániť svoje decko pred smrťou hladom.
- Samozrejme! Ty si myslíš, že sa bohatne na tankoch či stíhačkách!
- Nie! Čo som blbý? - ohradil sa Boris, hoci si myslel presne toto.
- Na tankoch bohatne štát. My musíme bohatnúť nenápadne.
- Predsa len som si myslel, že by sme mohli niečo...akosi... - na chvíľu sa Boris zadrhol, pretože nevedel nájsť vhodný výraz - ...lukratívne! - vyhŕkol napokon.
Svokor sa na neho pohŕdavo pozrel.
- Lukratívne ? Ty bulo! Počítaj so mnou! - vystrčil dlaň a pri každom bode vystrel jeden prst, aby zdôraznil povedané.
- Armáda ma 20000 vojakov. Každý fasuje 20 párov ponožiek. Dva krát ročne. Jedny ponožky stoja vyše 100 korún. To máme... - svokor sa odmlčal a Boris sa tváril, že úpenlivo ráta.
- Nenamáhaj sa Boris, ja už som si to zrátal dávno. Je to obrat 80 melónov!!! Ročne! - Boris zahvízdal.
- Z toho ti môže kvapnúť takých 20 percent. Čo je tuším 16 bezpracných miliónov. - pokračoval svokor.
- Ak sa ti ešte stále zdá nedôstojné obchodovať s ponožkami, tak sa radšej prihlás na Armádnu súťaž umeleckej tvorivosti. Tam síce prd zarobíš, ale všetci si ťa budú vážiť a dostaneš diplom. -
Dušan bol ironický, pretože vedel koľko námahy ho stálo pripraviť pôdu pre tento kšeft. Ako trpezlivo musel čakať na svoju chvíľu. Nebol zďaleka jediný kandidát, ale zdal sa byť najvplyvnejší, ale hlavne najšikovnejší.
- A ako zabezpečíme, aby som vyhral konkurz? -
- No problem. Vypíšeme verejnú súťaž a zariadime, aby nikto neuspel. A potom to už ide ľahko, nasleduje nesúťažná metóda - tzv. rokovacie konanie bez zverejnenia. A nakoniec uzavrieme zmluvu na poskytnutie služby. A je to doma. - Boris celkom nechápal.
- A odkiaľ, do čerta, vezmeme tie fusakle? -
- O to sa ty nestaraj. Dodá nám ich predošlý dodávateľ, ktorý bude rád, že predá a urobí všetko pre to, aby nám ich nechal na obchodovanie.
- A prečo ich ten pôvodný nedodá priamo?
- Pretože sme sa postarali, aby skrachoval ... minulý rok. Preto sa nám už v armáde fusakle minuli a my musíme hľadať nového dodávateľa.
- Ale veď to bude ten istý! - oponoval Boris.
- Bude, ale pod úplne iným menom, s iným manažmentom a so skrotenou dozornou radou - iné IČO, iné DIČO, tie isté fusakle. - víťazoslávne dokončil svokor. Borisovi padla sánka a zažiarili oči. Šestnásť melónov. Bude milionár! Zlatá Kamila, oslík, sa zatriasla! Svokor akoby tušil, čo mu prebieha hlavou, zmierlivo dodal:
- Počkaj, počkaj. Samozrejme, to nebude také jednoduché. Tvojich dvadsať percent musí ešte uživiť poriadnu bandu vydriduchov.
-...a na čele so mnou. - dodal, neuvedomujúc si, kam sa tým zaradil.
- Ty si jasný ... - súhlasil Boris - ... ale čo za bandu to myslíš?
- Vieš môj milý, každý chce z niečoho žiť. Zarobiť si aspoň na to „základné životné minimum“. Audi, domček pri lese, dovolenku v raji a aj nejakú tú jachtu. Hovorím, úplné základné minimum. -
Boris vedel, že Dušan, ako vždy, vtipkuje, ale už bol odhodlaný brániť svoje milióniky.
- Prd dostanú! Nech si nájdu svoj válov!
- Borisko môj zlatý, viem, že máš bohaté skúsenosti s vedením firmy, marketingom a lobingom, ale toto nechaj na mňa.
Dušan náhle zvážnel.
- Toto JE ICH válov, chlapče, a buď rád, že si možno chlípneš aj ty. Vyplatí sa, uvidíš. Fusakle nie sú posledným slovom, skôr začiatkom. Len to nesmieš...nesmieme to zbabrať!
Boris si náhle uvedomil, že sa dostáva na neznámu pôdu, na tenký ľad. Cítil, že bude v tejto hre ťahať za kratší koniec. Možno ani nebude tušiť, čo sa okolo neho deje a už vôbec nie to ovplyvňovať.
Ale aj tak, aj on chce mať Audi a dom a jachtu a ponorku a raz aj skutočnú, vlastnú strelu s plochou dráhou letu.
A urobí pre to všetko. Úplne všetko. Tak ako tí ostatní...
