Boris nebol typ, ktorý sa dlho trápi. Ako vždy po takejto prehre, ktorá ani zďaleka nebola v jeho živote jediná, si vytvoril vlastnú teóriu, ktorú rozširoval, a ktorej časom aj uveril. Prvý krok urobil už po príchode domov.
- Hajzli! - začal adresne.
- Neuveriteľní hajzli! - zduplikoval.
- Čau Bobo, čo sa deje? - Kamila práve chystala večeru v kuchyni, ale Borisov výlev v chodbe nebolo možné nezachytiť. Boris sa už vo výťahu samovyhecovaním priviedol do stavu excitácie. Líca mu horeli, pot sa perlil, kde sa perliť mal a z očí mu sršalo rozhorčenie.
- Predstav si Harmanček, čo som zistil.
- Čo také Bobík?
- Motyčka! Motyčka sa pokúša robiť obchody v mene MOJEJ firmy. Vieš, že máme firmy s rovnakým menom!-
- Oni sú a.s. a ja s.r.o. Nechal si dokonca vytlačiť aj vizitky, ktoré rozdáva. Práve som im hodil na stôl výpoveď. S mojou spoluprácou už nemôžu počítať!
Kamila síce nepatrila k najbystrejším a Bobovým výmyslom verila bezvýhradne, ale ani jej nebolo jasné, prečo by sa renomovaná, prosperujúca akciovka, ktorá mala určite aspoň stomiliónový obrat, mala tváriť ako trojmesačná eseročka s obratom rovným nule.
- Ja tomu nerozumiem, Bobík...
Ani Boris nerozumel tomu, čo práve vytresol, ale to mu nebránilo, aby to vedel detailne vysvetliť. Bol schopný vytvoriť za pochodu desať viac či menej vierohodných teórií. Vo chvíli si vybral jednu, ktorá mu mala v budúcnosti zmeniť osud od základov. Práve prichádzala chvíľa, ku ktorej smeroval jeho celý doterajší život. Bežné klamstvá i cielené podvody cibrili jeho pohotovosť, aby v tomto rozhodujúcom okamihu vymyslel generálnu kravinu. Boris zvážnel, uchopil Kamilu za plecia, otočil ju k sebe a tichým, dramatickým hlasom predniesol:
- Drahá, rád by som ti to všetko vysvetlil, ale nejde to. Som viazaný ... prísahou mlčanlivosti.
Borisa samého prekvapilo to, čo povedal. Bolo to takzvané prvoplánové klamstvo, keď ešte nemal vytvorenú osnovu a nevedel, ako bude pokračovať. Kamilu to vôbec neprekvapilo. Bola zvyknutá na Borisove extravagancie a vedela, že skôr či neskôr jej to vysvetlí. Boris by určite nezískal Bobríka mlčanlivosti. V priebehu večera sa Kamila pokúsila ešte raz dostať z neho vysvetlenie, ale Boris sa zaťal a nebol ochotný diskutovať ani o tom, z čoho budú žiť potom, ako podá výpoveď. Nakoniec sa mu úloha zapáčila a začal sa tváriť tajomne. Kamilu to začalo poriadne rozpaľovať, ale napriek tomu trpezlivo čakala. Jej chvíľa prišla večer v posteli, krátko potom, ako sa Boris triumfálne zvalil vedľa nej po úchvatných troch minútach. Teda úchvatných pre Borisa, pre Kamilu tie tri minúty neznamenali vôbec nič, dokonca sa ani nestihla začať nudiť. Pán tvorstva, ležiac na chrbte, zavrel oči. Kamila sa k nemu pritúlila a začala:
- Ty môj 008. - zašepkala mu do ucha.
- 007. - monotónnym hlasom ju opravil Boris.
- 008! 007 je málo. - trvala na svojom Kamila.
- Čo bude s nami? - opýtala sa.
- Čo by bolo? - Boris sa začal obávať, že začne znova rozhovor o ich budúcnosti a ako každý slobodný, normálny chlap mal z toho hrôzu. Prísť s touto témou pred sexom, to je iné, to sa dá sľubovať, ale post factum sa nedá ani vierohodne vymýšľať. Boris si vzdychol.
- Myslím, že by sme sa mali rozísť. - poznamenala Kamila.
- Uhm.
- Čo uhm? Nepočúvaš ma! Hovorím, že sa rozídeme.- Tón v hlase prezrádzal, že Kamila žartuje, a tak sa Bobo ani nepohol.
- Uhm...a prečo?- opýtal sa Boris, ale len preto, lebo sa to od neho očakávalo.
- Keď si už prisahal inej...- s teatrálnou ľútostou v hlase vysvetlila Kamila.
Boris spozornel, mohlo ísť o žart, ale aj o jeho nejaký zabudnutý podvod, či klamstvo.
- Akej inej?
- No, ...si hovoril o nejakej prísahe mlčanlivosti.- Boris si vydýchol.
- Ale to je niečo úplné iné Harmanček môj milený.
- Ako iné?
- No, to som musel zložiť sľub kvôli tomu, aby som ....dostal licenciu na ... obchodovanie so štátom.
- A čo? To je tajné?
- No, ...ak predávaš zbrane, tak áno.
- Zbrane? Ty obchoduješ so zbraňami? Nikdy si sa o tom nezmienil.
- Veď ti hovorím, že je to tajné.
- A čo predávaš? Gumipušky? - chichotala sa Kamila.
- Nemôžem ti to povedať, ty moja Hata Mari. -
Boris bol so sebou spokojný. Jeho čerstvé klamstvo mu otváralo nové, netušené možnosti. Mohol si vymýšľať, a keď sa to komplikovalo, tak to mohol zahrnúť do tajomstva a nevysvetľovať. Začalo sa niečo zábavné. Komercionalizácia prišla až o pár dní neskôr.
