|
Prvý milión prišiel Borisovi na účet o týždeň. Dohodli sa, že s kompletnou finančnou transakciou počkajú až do doby uzavretia celej operácie, aby nevzbudzovali pozornosť.
Boris sa až teraz začal cítiť ako ozajstný podnikateľ. Mal bezpracne zarobené prvé veľké peniaze. A zúfalo chcel dokázať svojmu svokrovi, že je chlapom na pravom mieste. Dlho rozmýšľal, hľadal rôzne alternatívy až napokon pochopil, že sám nič nevymyslí a zašiel za svojim kamarátom poisťovacím agentom, ktorý sa honosne sám nazýval „finančný poradca“.
Patrik Lemrád ho privítal ako sa patrí privítať solventného klienta.
„Samozrejme, že som si pre teba vyhradil čas, samozrejme. Dáš si kávičku? Martička, dve kávičky prosím.“
Usadili sa a finančný poradca začal tradičný lov na klientove peniaze.
Keby bol Boris vedel, že jeho finančný poradca ešte nikdy nikomu nič neporadil, a ani nikdy nikomu nič neporadí, bol by len pozdravil a odišiel. Boris sa však cítil ako veľkopodnikateľ, ktorý ide rozšíriť svoje panstvo a potrebuje rady špecializovaných odborníkov. A jeho kamarát sa predsa hrdil právnickým titulom, ktorý dodával jeho radám punc odborníka. Patrik svojím zjavom zodpovedal aktuálnej predstave úspešného podnikaťeľa. Ostro červené plyšové sako, biela košeľa a svietiaca modrá viazanka ho z funkcie externého poisťováka opticky povýšili do funkcie finančného poradcu. Správal sa úctivo, ale sebaisto a Borisovi dodával pocit dôležitosti.
Borisovi bolo nakoniec celkom jedno, kam jeho peniaze umiestni, potreboval len úroky. Nič viac než kapitálové zveľadenie svojho prvého milióniku. Keby zašiel do banky k okienku, bol by pravdepodobne získal omnoho fundovanejšie poradenstvo, ale to by nebolo dosť nóbl.
A tak tu sedel, popíjal kávičku, oproti nemu expert na poistné zmluvy v červenom saku a snažil sa umiestniť svoj kapitál.
- Najlepšie bude investovať do životnej poistky. - navrhol expert svoj prvý a tiež jediný postup a zabudol dodať, že počas desiatok rokov, keď respondent musí hradiť značné sumy do nenávratna, sa hodnota peňazí zmení tak, že v prípade poistného plnenia si môže tak akurát kúpiť nový kabát. Možno.
- Ale najlepšie by bolo, keby si aspoň naznačil, o akú sumu pôjde. To by sme hneď vedeli v akých investičných fondoch môžeme umiestňovať....- finančný žralok použil takmer odborný výraz.
- No, pre začiatok by to mohlo byť niečo okolo miliónika.- spomenul Boris svoje prvé peniažky zo svokrovho obchodu.
- Ale hovorím, len pre začiatok. Neskôr by sme sa mohli dostať tak hádam na nejaké tie desiatky miliónov.
Poradcovi spadla sánka, zasekol sa mu hlas, cigareta sa mu roztriasla v prstoch.
- Martička! Koňak! - vyšlo z neho napokon. Martička poslušne priniesla borovičku a expert získal čas nalievaním nápoja.
- No, to neznie zle, to by sme mohli rozbehnúť nejaký väčší kšeftík.- expert sa začal spamätávať a ruky sa mu prestali triasť.
Jeho najväčším biznisom doposiaľ bolo poistenie motorového parku kamarátovej firmy, za čo dostal od podniku zvláštnu odmenu a diplom. Raz bol dokonca vyhlásený za najúspešnejšieho agenta roka. Ale milióny? Tak vysoko ešte nesiahol.
- No, tak to by som ti poradil čosi extra špeciál! Počul si už niečo o DNG?“
- Ten... „DNG Investment – šprintér na dlhé trate“ ?- spomenul si Boris na únavnú a opakujúcu sa televíznu reklamu.
- Presne!
- Nikdy som tomu nevenoval pozornosť.
- Chyba! To je dnes najvýhodneší spôsob ukladania peňazí! Bezpracne sa ti vráti až 40%!!! To nezarobíš žiadnym obchodom!
- 40 percent? ŠTY-RID-SAŤ? To teda, fakt ?...a prečo tam teda nevopchajú svoje prachy všetky banky? - logicky sa začudoval Boris.
- Lebo sú vlastne konkurenciou a sú limitovaní zákonmi. Je to nový fenomén na finančnom trhu a stará banková legislatíva s tým jednoducho nepočíta. Ale už sa na tom pracuje. - vymýšľal si dôvody finančný žralok.
- No, keď je to nový fenomén, tak kde mám istotu, že dostanem svojich 40%? - Boris bol už chytený. Už hovoril o ‚svojich‘ štyridsiatich percentách. Percentá mu úplne zatemnili mozog. Len chcel byť ešte trochu presviedčaný a vychutnávať si tak pocit dôležitosti.
- Nový fenomén z dlhodobého, skostnateného, bankového hľadiska. Moderný dynamický finančný trh už dávno overil spoľahlivosť mimobankových subjektov. Nový fenomén neznamená dva mesiace, preboha. Fungujú už dva roky a majú za sebou tisíce spokojných tichých spoločníkov. Ja tam mám všetky svoje peniaze. - posledný argument rozohnal zostávajúce Borisove obavy. Nevedel, že všetky peniaze finančného žraloka znamenajú 4800 Sk a 53 dolárov, ktoré mal skutočne uložené na viazanom vklade. Ale len preto, že v návale podnikateľského nadšenia ich tam na rok zablokoval. A odvtedy ho to poriadne škrie. Boris sedel, mlčky premýšľal a finančný žralok sa tváril suverénne, akoby denne v obývačke prehŕňal doláre vidlami. A teraz blahosklonne sľuboval požičať vidly aj kamarátovi.
A tak Boris vložil takmer všetky „svoje“ peniaze do takzvaného nebankového subjektu.
Boris sa až teraz začal cítiť ako ozajstný podnikateľ. Mal bezpracne zarobené prvé veľké peniaze. A zúfalo chcel dokázať svojmu svokrovi, že je chlapom na pravom mieste. Dlho rozmýšľal, hľadal rôzne alternatívy až napokon pochopil, že sám nič nevymyslí a zašiel za svojim kamarátom poisťovacím agentom, ktorý sa honosne sám nazýval „finančný poradca“.
Patrik Lemrád ho privítal ako sa patrí privítať solventného klienta.
„Samozrejme, že som si pre teba vyhradil čas, samozrejme. Dáš si kávičku? Martička, dve kávičky prosím.“
Usadili sa a finančný poradca začal tradičný lov na klientove peniaze.
Keby bol Boris vedel, že jeho finančný poradca ešte nikdy nikomu nič neporadil, a ani nikdy nikomu nič neporadí, bol by len pozdravil a odišiel. Boris sa však cítil ako veľkopodnikateľ, ktorý ide rozšíriť svoje panstvo a potrebuje rady špecializovaných odborníkov. A jeho kamarát sa predsa hrdil právnickým titulom, ktorý dodával jeho radám punc odborníka. Patrik svojím zjavom zodpovedal aktuálnej predstave úspešného podnikaťeľa. Ostro červené plyšové sako, biela košeľa a svietiaca modrá viazanka ho z funkcie externého poisťováka opticky povýšili do funkcie finančného poradcu. Správal sa úctivo, ale sebaisto a Borisovi dodával pocit dôležitosti.
Borisovi bolo nakoniec celkom jedno, kam jeho peniaze umiestni, potreboval len úroky. Nič viac než kapitálové zveľadenie svojho prvého milióniku. Keby zašiel do banky k okienku, bol by pravdepodobne získal omnoho fundovanejšie poradenstvo, ale to by nebolo dosť nóbl.
A tak tu sedel, popíjal kávičku, oproti nemu expert na poistné zmluvy v červenom saku a snažil sa umiestniť svoj kapitál.
- Najlepšie bude investovať do životnej poistky. - navrhol expert svoj prvý a tiež jediný postup a zabudol dodať, že počas desiatok rokov, keď respondent musí hradiť značné sumy do nenávratna, sa hodnota peňazí zmení tak, že v prípade poistného plnenia si môže tak akurát kúpiť nový kabát. Možno.
- Ale najlepšie by bolo, keby si aspoň naznačil, o akú sumu pôjde. To by sme hneď vedeli v akých investičných fondoch môžeme umiestňovať....- finančný žralok použil takmer odborný výraz.
- No, pre začiatok by to mohlo byť niečo okolo miliónika.- spomenul Boris svoje prvé peniažky zo svokrovho obchodu.
- Ale hovorím, len pre začiatok. Neskôr by sme sa mohli dostať tak hádam na nejaké tie desiatky miliónov.
Poradcovi spadla sánka, zasekol sa mu hlas, cigareta sa mu roztriasla v prstoch.
- Martička! Koňak! - vyšlo z neho napokon. Martička poslušne priniesla borovičku a expert získal čas nalievaním nápoja.
- No, to neznie zle, to by sme mohli rozbehnúť nejaký väčší kšeftík.- expert sa začal spamätávať a ruky sa mu prestali triasť.
Jeho najväčším biznisom doposiaľ bolo poistenie motorového parku kamarátovej firmy, za čo dostal od podniku zvláštnu odmenu a diplom. Raz bol dokonca vyhlásený za najúspešnejšieho agenta roka. Ale milióny? Tak vysoko ešte nesiahol.
- No, tak to by som ti poradil čosi extra špeciál! Počul si už niečo o DNG?“
- Ten... „DNG Investment – šprintér na dlhé trate“ ?- spomenul si Boris na únavnú a opakujúcu sa televíznu reklamu.
- Presne!
- Nikdy som tomu nevenoval pozornosť.
- Chyba! To je dnes najvýhodneší spôsob ukladania peňazí! Bezpracne sa ti vráti až 40%!!! To nezarobíš žiadnym obchodom!
- 40 percent? ŠTY-RID-SAŤ? To teda, fakt ?...a prečo tam teda nevopchajú svoje prachy všetky banky? - logicky sa začudoval Boris.
- Lebo sú vlastne konkurenciou a sú limitovaní zákonmi. Je to nový fenomén na finančnom trhu a stará banková legislatíva s tým jednoducho nepočíta. Ale už sa na tom pracuje. - vymýšľal si dôvody finančný žralok.
- No, keď je to nový fenomén, tak kde mám istotu, že dostanem svojich 40%? - Boris bol už chytený. Už hovoril o ‚svojich‘ štyridsiatich percentách. Percentá mu úplne zatemnili mozog. Len chcel byť ešte trochu presviedčaný a vychutnávať si tak pocit dôležitosti.
- Nový fenomén z dlhodobého, skostnateného, bankového hľadiska. Moderný dynamický finančný trh už dávno overil spoľahlivosť mimobankových subjektov. Nový fenomén neznamená dva mesiace, preboha. Fungujú už dva roky a majú za sebou tisíce spokojných tichých spoločníkov. Ja tam mám všetky svoje peniaze. - posledný argument rozohnal zostávajúce Borisove obavy. Nevedel, že všetky peniaze finančného žraloka znamenajú 4800 Sk a 53 dolárov, ktoré mal skutočne uložené na viazanom vklade. Ale len preto, že v návale podnikateľského nadšenia ich tam na rok zablokoval. A odvtedy ho to poriadne škrie. Boris sedel, mlčky premýšľal a finančný žralok sa tváril suverénne, akoby denne v obývačke prehŕňal doláre vidlami. A teraz blahosklonne sľuboval požičať vidly aj kamarátovi.
A tak Boris vložil takmer všetky „svoje“ peniaze do takzvaného nebankového subjektu.
|
|
