|
Večer sa s Kamilou vybrali na návštevu ku svokrovcom a plukovník bol po prvýkrát v živote úprimne rád, že vidí Borisa.
Boris sa začal cítiť ako milionár a podľa toho sa aj správal. Utrácal a zabával sa. Nikdy príliš neholdoval alkoholu, akoby cítil, že pre jeho slabú povahu by mohol alkohol znamenať koniec, ale teraz si čas od času dal povedať a prijal pozvanie od niektorého kamaráta z mokrej štvrte. Kamaráti sa mu v poslednom čase podstatne rozmnožili. Mnoho ľudí v jeho okolí pocítilo prítomnosť potenciálnych miliónikov a Borisove chválenkárstvo, ktorému nevedel odolať, len podporovalo dojem, ktorý šíril. Bol dôležitý muž, s ktorým sa oplatí byť zadobre. Boris sa pohyboval v kruhoch, kde každý poznal základnú premisu výroby kapitálu: zarobiť sa dá len tam, kde je veľa peňazí.
Boris sa začal cítiť ako úspešný muž. A predsa. Malá chybička krásy mu kazila celkový dojem zo života. Paradoxne mu vrásky na čele začala robiť jeho manželka, jeho „oslík, otras sa“. Pre Borisa bol sex niekde na treťom – štvrtom mieste v hodnotovom rebríčku a celkom dobre vedel bez neho vyžiť, ale Kamila ho začala zrazu systematicky odmietať. Pripisoval to tehotenstvu, ale už pár týždňov sa jej nesmel ani dotknúť a nejavila najmenšie pochopenie pre mučivé túžby muža v (takmer) plnej sile. Boris zatínal zuby a poznanie, že mu zlyháva sexuálny život ho značne deprimovalo. Najmä vtedy, keď ho kamaráti, podnikatelia, ťahali do nóbl verejných domov. Boris úspešne odmietal a na jeho obhajobu treba poznamenať, že sa dlho vyrovnával so svojim poroblémom sám. Zlom nastal na jeho „služobnej“ ceste do Hamburgu. Ono to ani služobná cesta nebola. Boris našiel na internete zánovné BMW a rozhodol sa, že časť peňazí investuje práve do reprezentačného auta. Do Hamburgu priletel ako pravý podnikateľ, cenu letenky si predsa mohol dať do nákladov. Hoci neprodukoval takmer žiaden zisk, úver mu dovoľoval robiť rozličné psie kusy. Na to, aby si zaplatil hotel už ale dosť odvahy, alebo drzosti nemal a tak si vybavil, že prenocuje u svojho niekdajšieho kamaráta z detstva. Thomas sa do Hamburgu presťahoval asi pred desiatimi rokmi za rodičmi a veľmi rýchlo sa tu udomácnil. Pred svojimi rovesníkmi zo Slovenska veľmi rád chvastal všetkým, čo za ostatné roky dosiahol jeho otec. On sám, čosi vyše tridsaťročný, stále študoval akýsi ťažko identifikovateľný odbor na lokálnej vysokej škole. Boris ho mal dobre zaznačeného v notese, práve kvôli podobným prípadom.Thomas, bývalý Tomáš, ho už čakal na letisku a privítal ho s neskrývanou radosťou. Celé tri dni sa bude môcť vystatovať, čo všetko má a čo všetko môže. Keď Boris telefonicky dohadoval nocľah, pýtal sa Thomasa, čo by mu mal zo Slovenska doviezť. Trochu ho prekvapil obsah Thomasových prianí, ale teraz poslušne na kuchynský stôl vykladal plnotučnú horčicu, paletu bravčových pomazánok, korbáčiky, Karičku, pol kila tresky a dvadsať rožkov.
Proti gustu žiaden dišputát, pomyslel si, keď zbadal Thomasove žiariace oči a pozoroval ho, ako do seba na posedenie natlačil pol kila tresky a šesť rohlíkov.
- Tak, to by sme mali. Mal by si chodiť častejšie. Už chýba iba Kofola - odfúkol si Thomas a zaviedol Borisa do podkrovia ich rodičovského domu, kde mal prenocovať. Rodičia trávili prázdniny niekde v letnom sídle na Malorke a Thomas s Borisom si mohli užívať pohodlie dvojposchodovej vilky na okraji Hamburgu.
Prvý večer sa Thomas a Boris spoločne zlinkovali pod obraz boží, čo v ich ponmaní zvyku utužilo priateľstvo na život a na smrť.
Ďalší deň vybavovali kúpu auta a Boris oceňoval Thomasove tlmočnícke služby. Pochopil, že bez Thomasa by so svojim slovenským univerzálnym „veď práve“, nevybavil vôbec nič.
Prišiel večer prvého dňa a obaja sa rozhodli, že oslávia dobrý obchod niekde v meste, v kaviarni.
Thomas vozil Borisa všade taxíkom, aby si mohli trochu vypiť, ale Borisa nijako nezaujímali najnavštevovanejšie atrakcie hanzovného mesta. Zo slušnosti síce prejavoval obdiv nad Rybím trhom, jazerom uprostred mesta, či prístavom s najväčšími loďami sveta. Ani výhliadková plavba po nespočetných kanáloch nákladného prístavu ho nijako nevzrušovala, a tak postupne navigoval Thomasa do iných sfér záujmu. Obchodný dom Jupiter, „raj spotrebnej elektroniky“ Borisovi poriadne rozžiaril oči a naštartoval kalkulačku v hlave.
- To neni možné! Šak to je o tretinu lacnejšie... a toto, pozri, ... za 100 mariek! Ja odpadnem.! - a Boris minul celú svoju hotovosť na elektronické hračičky. Ale ani na Kamilu nezabudol, aspoň zatiaľ. Viezol jej štyri skúšobné mini flakóniky parfumu. Dostal ich Thomas ako reklamu zadarmo, keď si kupoval vodu po holení. A keď prišiel večer a oni sa utrmácaní zastavili na večeru v „Einsteinovi”, začal ho Thomas nahovárať.
- Boris, keď si nebol na Reeperbahne, tak si nebol v Hamburgu. Musíš vidieť St.Pauli. To proste musíš.
- Dnes? - opýtal sa Boris.
- No a kedy? Zajtra už si preč a hádam tam nepôjdeme dopoludnia. Teda niežeby sa tam nedali vidieť kurvy ráno, ale program, ten uvidíš dnes večer.”
- Aký program?
- Aký? No – nechaj sa prekvapiť. To si ešte nevidel.
- Her Ober, können sie bitte ein Taxi für uns anrufen? Danke. Taxikár ich vyhodil na okraji dlhej ulice, nazývanej Reperbahn a oni začali svoju večernú púť.
- To máme už aj doma... . - reagoval na množstvo sex-shopov Boris.
- Veď počkaj, to najlepšie len príde. - Thomas ich chvíľu navigoval úzkymi uličkami, až zastali pred barom, na ktorom sa skvel svetelný nápis “Jungle Bar”. Pred vchodom stál chlapík čudného vzhľadu a neurčitého veku, ale určite nad päťdesiat. Po chvíli dohadovania spoznal Thomasa a potľapkal ho po pleci.
Thomas tu zjavne nebol po prvýkrát. V skutočnosti takmer celú túto okružnú jazdu absolvoval vždy, keď mal nejakú návštevu zo Slovenska.
- To je Zigi, uvádzač. – honosne pomenoval Thomas vyhadzovača. Boris, symbolicky a demonštratívne, siahol do vrecka pre peňaženku, ale Thomas ho zastavil.
- Chlapče, šetri si bubáčiky. Ale keď chceš dať silou-mocou tri deci piva za 30 mariek, tak len pokračuj….hehe, pozývam ťa.
Boris si uvedomil, že vlastne celú hotovosť minul v Jupiteri na elektroniku a poslušne zastrčil peňaženku do vrecka.
Program sa začínal o deviatej, a tak mali ešte chvíľu čas nájsť si miesto a rozhliadnuť sa. Boli v malej, sotva dvadsať metrov dlhej sále s hľadiskom a javiskom tesne pri sebe. Prítmie hľadiska obkoleseného červenými závesmi kontrastovalo s jasnými svetlami na prázdnom javisku. Svetlá sa zrazu stlmili, zaznela hudba a na javisko vyšli prví účinkujúci.
Boris nevidel podobnú šou prvý krát, ale teraz bol naozaj unesený. Sedeli v prvej rade, a tak mu priamo pred očami defilovali tie najnádhernejšie ženské stvorenia, aké si dokázal predstaviť. A predvádzali so svojimi telami tie najnehanebnejšie kúsky, tak lascívne, že Boris nevedel ovládať svoje vzrušenie. Nedokázal viesť nedbanlivý dialóg s Thomasom a s otvorenými ústami civel na nahú čiernovlásku s roztiahnutými nohami priamo pred ním.
A keď prišiel na rad zlatý kliniec programu, Borisovi začalo hučať v ušiach a srdce mu bilo až v krku. Tým je totiž reálny sex na pódiu, keď sa muž prezlečený za upíra v slaboduchej, nepodstatnej zápletke, miluje s krásnou „obeťou“. Samozrejme so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane dlhého, predlhého obojstranného orálneho uspokojovania. Boris nevedel odtrhnúť oči a Thomas, ktorý tu sedel už po šiesty či siedmy raz stále mlel svoje.
- Boris, ty máš šťastie. Licenciu na live sex na scéne už nikomu nedávajú, ale ani ju nemajú dôvod odobrať, a tak tu môžeš vidieť každý večer túto pichačku, pokiaľ je majiteľ licencie nažive. Keď zomrie, zomrie s nim aj live sex v Jungle klube. A to už má 77 rokov…hahaha.- to sa na scéne už zvíjali dve lesbičky s batériovými zariadeniami černošského typu a najmä veľkosti.
Boris sa už upokojil, ale o chvíľu spozornel, keď začul ako jedno z dievčat ticho šeplo čosi partnerke – v češtine.
- Héééj, ony sú Češky! - povedal Thomasovi, ale neurobilo to na neho žiaden dojem.
- Človeče, tu uvidíš baby z celého sveta. Čo si myslíš, že tá černoška pred chvíľou bola z Bavorska?
- Aha… - pochopil Boris a ďalej sledoval vystúpenie.
Keď sa čísla začali opakovať, Boris pochopil, že videl všetko a Thomas ho začal ťahať von. Za ťažkým závesom vo vchodových dverách natrafili na Zigiho a zhodou okolností na jedno z českých dievčat predvádzajúcich lesbický sex, pochopiteľne už v župane, ako čosi dojednávala s nízkym chlapíkom, asi prevádzkarom. Boris sa neudržal a šepkom na ňu zavolal
- Hej Krásko, to bylo moc hezké, se mi to páčilo. Ja su taky z Československa.- blondína sa zastavila, zasmiala sa a odvetila
- Hezky, tak pozdravujte Havla. - a zmizla v šatni.
- Som s ňou hovoril… - povedal Boris nadšene sám sebe potichu. Pozdravili vyhadzovača pred dverami a vydali sa do nočných ulíc Hamburgu.
Mali v sebe zopár pív a pred sebou ešte výklady s nádhernými prostitútkami v spodnom prádle na Herbert straße.
- Toto keby videla Kamila...- bezmyšlienovite si vzdychol Boris.
- Tak to zabudni, kamarát! poznamenal Thomas. Sem by sa Kamila nedostala. Sem ženy nemajú prístup.
- Naozaj? - Neveriaco zodvihol obočie Boris.
- No fakt, tu je to dokonca napísané...A neskôr ti ukážem ešte jedno miesto, odkiaľ by ochrankári tvoju Kamilu slušne vypoklonkovali, len počkaj... .
Boris len krútil hlavou a neveriaco sledoval scény, ktoré sa pred ním odohrávali.
V hĺbke jedného výkladu stála krásna, vysoká, štíhla a prsnatá dievčina len v erotickom spodnom prádle a zjavne sa lúčila so svojim zákazníkom. Zo srdečnosti ich lúčenia sa dalo vytušiť, že ide o stáleho zákazníka a na celej scéne by nebolo nič čudné, keby jej zákazník so širokým úsmevom nebol o hlavu nižší, zhrbený, aspoň deväťdesiat ročný roztrasený deduško s paličkou. Boris tento pohľad zaregistroval a s hurónskym smiechom naňho upozornil Thomasa, ktorý bol ale natoľko slušný, že celú scénu zahral do outu.
Boris zjavne nepochopil odkaz obrazu, ktorý mal pred sebou. Nechápal, že deduško si tento luxus dovolí maximálne raz za pár mesiacov a vždy znamená úplné obojstranné uspokojenie. Dievčina si príde na svoje peniaze a deduško si môže siahnuť na mladé, krásne mäsko. Ktovie, či dochádza aj k niečomu inému.
Ale to už sa oblúkom vracali na hlavnú tepnu - Reeperbahn.
Borisa ešte čakal dlhý a vzrušujúci večer.
Boris sa začal cítiť ako milionár a podľa toho sa aj správal. Utrácal a zabával sa. Nikdy príliš neholdoval alkoholu, akoby cítil, že pre jeho slabú povahu by mohol alkohol znamenať koniec, ale teraz si čas od času dal povedať a prijal pozvanie od niektorého kamaráta z mokrej štvrte. Kamaráti sa mu v poslednom čase podstatne rozmnožili. Mnoho ľudí v jeho okolí pocítilo prítomnosť potenciálnych miliónikov a Borisove chválenkárstvo, ktorému nevedel odolať, len podporovalo dojem, ktorý šíril. Bol dôležitý muž, s ktorým sa oplatí byť zadobre. Boris sa pohyboval v kruhoch, kde každý poznal základnú premisu výroby kapitálu: zarobiť sa dá len tam, kde je veľa peňazí.
Boris sa začal cítiť ako úspešný muž. A predsa. Malá chybička krásy mu kazila celkový dojem zo života. Paradoxne mu vrásky na čele začala robiť jeho manželka, jeho „oslík, otras sa“. Pre Borisa bol sex niekde na treťom – štvrtom mieste v hodnotovom rebríčku a celkom dobre vedel bez neho vyžiť, ale Kamila ho začala zrazu systematicky odmietať. Pripisoval to tehotenstvu, ale už pár týždňov sa jej nesmel ani dotknúť a nejavila najmenšie pochopenie pre mučivé túžby muža v (takmer) plnej sile. Boris zatínal zuby a poznanie, že mu zlyháva sexuálny život ho značne deprimovalo. Najmä vtedy, keď ho kamaráti, podnikatelia, ťahali do nóbl verejných domov. Boris úspešne odmietal a na jeho obhajobu treba poznamenať, že sa dlho vyrovnával so svojim poroblémom sám. Zlom nastal na jeho „služobnej“ ceste do Hamburgu. Ono to ani služobná cesta nebola. Boris našiel na internete zánovné BMW a rozhodol sa, že časť peňazí investuje práve do reprezentačného auta. Do Hamburgu priletel ako pravý podnikateľ, cenu letenky si predsa mohol dať do nákladov. Hoci neprodukoval takmer žiaden zisk, úver mu dovoľoval robiť rozličné psie kusy. Na to, aby si zaplatil hotel už ale dosť odvahy, alebo drzosti nemal a tak si vybavil, že prenocuje u svojho niekdajšieho kamaráta z detstva. Thomas sa do Hamburgu presťahoval asi pred desiatimi rokmi za rodičmi a veľmi rýchlo sa tu udomácnil. Pred svojimi rovesníkmi zo Slovenska veľmi rád chvastal všetkým, čo za ostatné roky dosiahol jeho otec. On sám, čosi vyše tridsaťročný, stále študoval akýsi ťažko identifikovateľný odbor na lokálnej vysokej škole. Boris ho mal dobre zaznačeného v notese, práve kvôli podobným prípadom.Thomas, bývalý Tomáš, ho už čakal na letisku a privítal ho s neskrývanou radosťou. Celé tri dni sa bude môcť vystatovať, čo všetko má a čo všetko môže. Keď Boris telefonicky dohadoval nocľah, pýtal sa Thomasa, čo by mu mal zo Slovenska doviezť. Trochu ho prekvapil obsah Thomasových prianí, ale teraz poslušne na kuchynský stôl vykladal plnotučnú horčicu, paletu bravčových pomazánok, korbáčiky, Karičku, pol kila tresky a dvadsať rožkov.
Proti gustu žiaden dišputát, pomyslel si, keď zbadal Thomasove žiariace oči a pozoroval ho, ako do seba na posedenie natlačil pol kila tresky a šesť rohlíkov.
- Tak, to by sme mali. Mal by si chodiť častejšie. Už chýba iba Kofola - odfúkol si Thomas a zaviedol Borisa do podkrovia ich rodičovského domu, kde mal prenocovať. Rodičia trávili prázdniny niekde v letnom sídle na Malorke a Thomas s Borisom si mohli užívať pohodlie dvojposchodovej vilky na okraji Hamburgu.
Prvý večer sa Thomas a Boris spoločne zlinkovali pod obraz boží, čo v ich ponmaní zvyku utužilo priateľstvo na život a na smrť.
Ďalší deň vybavovali kúpu auta a Boris oceňoval Thomasove tlmočnícke služby. Pochopil, že bez Thomasa by so svojim slovenským univerzálnym „veď práve“, nevybavil vôbec nič.
Prišiel večer prvého dňa a obaja sa rozhodli, že oslávia dobrý obchod niekde v meste, v kaviarni.
Thomas vozil Borisa všade taxíkom, aby si mohli trochu vypiť, ale Borisa nijako nezaujímali najnavštevovanejšie atrakcie hanzovného mesta. Zo slušnosti síce prejavoval obdiv nad Rybím trhom, jazerom uprostred mesta, či prístavom s najväčšími loďami sveta. Ani výhliadková plavba po nespočetných kanáloch nákladného prístavu ho nijako nevzrušovala, a tak postupne navigoval Thomasa do iných sfér záujmu. Obchodný dom Jupiter, „raj spotrebnej elektroniky“ Borisovi poriadne rozžiaril oči a naštartoval kalkulačku v hlave.
- To neni možné! Šak to je o tretinu lacnejšie... a toto, pozri, ... za 100 mariek! Ja odpadnem.! - a Boris minul celú svoju hotovosť na elektronické hračičky. Ale ani na Kamilu nezabudol, aspoň zatiaľ. Viezol jej štyri skúšobné mini flakóniky parfumu. Dostal ich Thomas ako reklamu zadarmo, keď si kupoval vodu po holení. A keď prišiel večer a oni sa utrmácaní zastavili na večeru v „Einsteinovi”, začal ho Thomas nahovárať.
- Boris, keď si nebol na Reeperbahne, tak si nebol v Hamburgu. Musíš vidieť St.Pauli. To proste musíš.
- Dnes? - opýtal sa Boris.
- No a kedy? Zajtra už si preč a hádam tam nepôjdeme dopoludnia. Teda niežeby sa tam nedali vidieť kurvy ráno, ale program, ten uvidíš dnes večer.”
- Aký program?
- Aký? No – nechaj sa prekvapiť. To si ešte nevidel.
- Her Ober, können sie bitte ein Taxi für uns anrufen? Danke. Taxikár ich vyhodil na okraji dlhej ulice, nazývanej Reperbahn a oni začali svoju večernú púť.
- To máme už aj doma... . - reagoval na množstvo sex-shopov Boris.
- Veď počkaj, to najlepšie len príde. - Thomas ich chvíľu navigoval úzkymi uličkami, až zastali pred barom, na ktorom sa skvel svetelný nápis “Jungle Bar”. Pred vchodom stál chlapík čudného vzhľadu a neurčitého veku, ale určite nad päťdesiat. Po chvíli dohadovania spoznal Thomasa a potľapkal ho po pleci.
Thomas tu zjavne nebol po prvýkrát. V skutočnosti takmer celú túto okružnú jazdu absolvoval vždy, keď mal nejakú návštevu zo Slovenska.
- To je Zigi, uvádzač. – honosne pomenoval Thomas vyhadzovača. Boris, symbolicky a demonštratívne, siahol do vrecka pre peňaženku, ale Thomas ho zastavil.
- Chlapče, šetri si bubáčiky. Ale keď chceš dať silou-mocou tri deci piva za 30 mariek, tak len pokračuj….hehe, pozývam ťa.
Boris si uvedomil, že vlastne celú hotovosť minul v Jupiteri na elektroniku a poslušne zastrčil peňaženku do vrecka.
Program sa začínal o deviatej, a tak mali ešte chvíľu čas nájsť si miesto a rozhliadnuť sa. Boli v malej, sotva dvadsať metrov dlhej sále s hľadiskom a javiskom tesne pri sebe. Prítmie hľadiska obkoleseného červenými závesmi kontrastovalo s jasnými svetlami na prázdnom javisku. Svetlá sa zrazu stlmili, zaznela hudba a na javisko vyšli prví účinkujúci.
Boris nevidel podobnú šou prvý krát, ale teraz bol naozaj unesený. Sedeli v prvej rade, a tak mu priamo pred očami defilovali tie najnádhernejšie ženské stvorenia, aké si dokázal predstaviť. A predvádzali so svojimi telami tie najnehanebnejšie kúsky, tak lascívne, že Boris nevedel ovládať svoje vzrušenie. Nedokázal viesť nedbanlivý dialóg s Thomasom a s otvorenými ústami civel na nahú čiernovlásku s roztiahnutými nohami priamo pred ním.
A keď prišiel na rad zlatý kliniec programu, Borisovi začalo hučať v ušiach a srdce mu bilo až v krku. Tým je totiž reálny sex na pódiu, keď sa muž prezlečený za upíra v slaboduchej, nepodstatnej zápletke, miluje s krásnou „obeťou“. Samozrejme so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane dlhého, predlhého obojstranného orálneho uspokojovania. Boris nevedel odtrhnúť oči a Thomas, ktorý tu sedel už po šiesty či siedmy raz stále mlel svoje.
- Boris, ty máš šťastie. Licenciu na live sex na scéne už nikomu nedávajú, ale ani ju nemajú dôvod odobrať, a tak tu môžeš vidieť každý večer túto pichačku, pokiaľ je majiteľ licencie nažive. Keď zomrie, zomrie s nim aj live sex v Jungle klube. A to už má 77 rokov…hahaha.- to sa na scéne už zvíjali dve lesbičky s batériovými zariadeniami černošského typu a najmä veľkosti.
Boris sa už upokojil, ale o chvíľu spozornel, keď začul ako jedno z dievčat ticho šeplo čosi partnerke – v češtine.
- Héééj, ony sú Češky! - povedal Thomasovi, ale neurobilo to na neho žiaden dojem.
- Človeče, tu uvidíš baby z celého sveta. Čo si myslíš, že tá černoška pred chvíľou bola z Bavorska?
- Aha… - pochopil Boris a ďalej sledoval vystúpenie.
Keď sa čísla začali opakovať, Boris pochopil, že videl všetko a Thomas ho začal ťahať von. Za ťažkým závesom vo vchodových dverách natrafili na Zigiho a zhodou okolností na jedno z českých dievčat predvádzajúcich lesbický sex, pochopiteľne už v župane, ako čosi dojednávala s nízkym chlapíkom, asi prevádzkarom. Boris sa neudržal a šepkom na ňu zavolal
- Hej Krásko, to bylo moc hezké, se mi to páčilo. Ja su taky z Československa.- blondína sa zastavila, zasmiala sa a odvetila
- Hezky, tak pozdravujte Havla. - a zmizla v šatni.
- Som s ňou hovoril… - povedal Boris nadšene sám sebe potichu. Pozdravili vyhadzovača pred dverami a vydali sa do nočných ulíc Hamburgu.
Mali v sebe zopár pív a pred sebou ešte výklady s nádhernými prostitútkami v spodnom prádle na Herbert straße.
- Toto keby videla Kamila...- bezmyšlienovite si vzdychol Boris.
- Tak to zabudni, kamarát! poznamenal Thomas. Sem by sa Kamila nedostala. Sem ženy nemajú prístup.
- Naozaj? - Neveriaco zodvihol obočie Boris.
- No fakt, tu je to dokonca napísané...A neskôr ti ukážem ešte jedno miesto, odkiaľ by ochrankári tvoju Kamilu slušne vypoklonkovali, len počkaj... .
Boris len krútil hlavou a neveriaco sledoval scény, ktoré sa pred ním odohrávali.
V hĺbke jedného výkladu stála krásna, vysoká, štíhla a prsnatá dievčina len v erotickom spodnom prádle a zjavne sa lúčila so svojim zákazníkom. Zo srdečnosti ich lúčenia sa dalo vytušiť, že ide o stáleho zákazníka a na celej scéne by nebolo nič čudné, keby jej zákazník so širokým úsmevom nebol o hlavu nižší, zhrbený, aspoň deväťdesiat ročný roztrasený deduško s paličkou. Boris tento pohľad zaregistroval a s hurónskym smiechom naňho upozornil Thomasa, ktorý bol ale natoľko slušný, že celú scénu zahral do outu.
Boris zjavne nepochopil odkaz obrazu, ktorý mal pred sebou. Nechápal, že deduško si tento luxus dovolí maximálne raz za pár mesiacov a vždy znamená úplné obojstranné uspokojenie. Dievčina si príde na svoje peniaze a deduško si môže siahnuť na mladé, krásne mäsko. Ktovie, či dochádza aj k niečomu inému.
Ale to už sa oblúkom vracali na hlavnú tepnu - Reeperbahn.
Borisa ešte čakal dlhý a vzrušujúci večer.
|
|
