|
Nasledujúce dni plynuli v horúčkovitom zháňaní "vierohodného" a spoľahlivého partnera, ktorý by naoko urobil obchod namiesto Borisa. Prebrali kopu známych, príbuzných i priateľov. Každý mal nejakú chybu od "príliš známy" až po "príliš príbuzný".
Termín rozhodnutia sa blížil a plukovník upozorňoval Borisa, že buď niekoho nájdu, alebo sa budú musieť držať pôvodného plánu, čo môže znamenať katastrofu. Ak ich niekto napadne, tak sa im to už "vykopnúť "nikdy nepodarí. Sú predsa zať a svokor. Zať, ktorý získal miliónový biznis od komisie, ktorej predsedá svokor. Museli ale riskovať, nepustia predsa milióny dolu vodou.
Plukovník riešil problém i po vlastnej osi, ale zoznam jeho kandidátov bol výrazne infikovaný vojakmi vo vysokých funkciách, ktorí neprichádzali do úvahy, alebo spoluhráčmi, ktorí si zasa pýtali priveľkú réžiu. A práve preto voľky-nevoľky zatiahol do hľadania i Borisa. Uplynulo pár dní a Boris sa zrazu ozval s dobrou správou.
- Mám HO! - zapišťal Boris do telefónu bez pozdravu.
- Plukovník Tomašovič! - predstavil sa svokor.
- No, čo máš?
- Mám nášho biznismena!!! Nechápem, ako som ho mohol nevidieť. Poznáme sa od detstva. Menšie obchody robí už roky a práve s galantériou a odevmi. Je stopercentne spoľa.... .-
- Prestaň Boris! Počkaj! Nie tak zhurta, musíme si ho preklepnúť. Daj mi jeho nacionále a ja to preverím. -
- Ale ... si hovoril, že komisia zasadá zajtra. -
- Ja mám čas, Boris. Nejdeme cez výberové konanie. Kandidáta môžem navrhnúť v poslednej sekunde pred začiatkom.-
- OK, tak si ho prever... . Ako ho chceš preverovať? Neveríš mi? - s výčitkou v hlase sa ohradil Boris.
- Samozrejme, že nie! - zmrazil ho svokor. No, hoci to nerád priznával, plukovníkovi sa začal odvaľovať kameň zo srdca. Nerád si priznal, že nevie nájst vhodného kandidáta sám.
Boris sa zasa cítil na koni. Prišiel s riešením a pravdepodobne zachráni celú akciu. Celé milióny! On, ktorého svokor tak podceňoval. Veľmi túžil, aby bolo jeho riešenie prijaté.
Plukovník však vedel svoje. V skutočnosti mal tak málo času, že nemohol využiť svoje bežné kontakty, a tak sa spoľahol na internet a zistil si aspoň údaje o kandidátovej firme. Nič zvláštne tam však nenašiel. Jedinú neštandardnú metódu použil, keď zavolal známeho papaláša od polície, aby zistil prípadné kriminálne pozadie kandidáta.
Ešte v ten istý deň si pozval Borisovho spolužiaka a poriadne ho vyobracal. Pýtal sa na všetko, čo bolo možné. Všetky tri testy dopadli pozitívne a spolu s Borisovým odporučením bolo rozhodnuté.
Nadšený Boris bol celý nasledujúci deň ako na ihlách. Veď išlo o jeho prvé milióny a on ich plánoval v budúcnosti zarobiť omnoho viac. Jeho zlatý oslík – manželka - sa začal otriasať.
Okolo poludnia mu svokor poslal krátku správu: „Odklepnuté, chystaj si pudilárik.“
Boris okamžite pochopil a celý nedočkavý si len tak vyskúšal, či mu funguje home-banking, na ktorom mal onedlho spravovať svoje bubáčiky.
Termín rozhodnutia sa blížil a plukovník upozorňoval Borisa, že buď niekoho nájdu, alebo sa budú musieť držať pôvodného plánu, čo môže znamenať katastrofu. Ak ich niekto napadne, tak sa im to už "vykopnúť "nikdy nepodarí. Sú predsa zať a svokor. Zať, ktorý získal miliónový biznis od komisie, ktorej predsedá svokor. Museli ale riskovať, nepustia predsa milióny dolu vodou.
Plukovník riešil problém i po vlastnej osi, ale zoznam jeho kandidátov bol výrazne infikovaný vojakmi vo vysokých funkciách, ktorí neprichádzali do úvahy, alebo spoluhráčmi, ktorí si zasa pýtali priveľkú réžiu. A práve preto voľky-nevoľky zatiahol do hľadania i Borisa. Uplynulo pár dní a Boris sa zrazu ozval s dobrou správou.
- Mám HO! - zapišťal Boris do telefónu bez pozdravu.
- Plukovník Tomašovič! - predstavil sa svokor.
- No, čo máš?
- Mám nášho biznismena!!! Nechápem, ako som ho mohol nevidieť. Poznáme sa od detstva. Menšie obchody robí už roky a práve s galantériou a odevmi. Je stopercentne spoľa.... .-
- Prestaň Boris! Počkaj! Nie tak zhurta, musíme si ho preklepnúť. Daj mi jeho nacionále a ja to preverím. -
- Ale ... si hovoril, že komisia zasadá zajtra. -
- Ja mám čas, Boris. Nejdeme cez výberové konanie. Kandidáta môžem navrhnúť v poslednej sekunde pred začiatkom.-
- OK, tak si ho prever... . Ako ho chceš preverovať? Neveríš mi? - s výčitkou v hlase sa ohradil Boris.
- Samozrejme, že nie! - zmrazil ho svokor. No, hoci to nerád priznával, plukovníkovi sa začal odvaľovať kameň zo srdca. Nerád si priznal, že nevie nájst vhodného kandidáta sám.
Boris sa zasa cítil na koni. Prišiel s riešením a pravdepodobne zachráni celú akciu. Celé milióny! On, ktorého svokor tak podceňoval. Veľmi túžil, aby bolo jeho riešenie prijaté.
Plukovník však vedel svoje. V skutočnosti mal tak málo času, že nemohol využiť svoje bežné kontakty, a tak sa spoľahol na internet a zistil si aspoň údaje o kandidátovej firme. Nič zvláštne tam však nenašiel. Jedinú neštandardnú metódu použil, keď zavolal známeho papaláša od polície, aby zistil prípadné kriminálne pozadie kandidáta.
Ešte v ten istý deň si pozval Borisovho spolužiaka a poriadne ho vyobracal. Pýtal sa na všetko, čo bolo možné. Všetky tri testy dopadli pozitívne a spolu s Borisovým odporučením bolo rozhodnuté.
Nadšený Boris bol celý nasledujúci deň ako na ihlách. Veď išlo o jeho prvé milióny a on ich plánoval v budúcnosti zarobiť omnoho viac. Jeho zlatý oslík – manželka - sa začal otriasať.
Okolo poludnia mu svokor poslal krátku správu: „Odklepnuté, chystaj si pudilárik.“
Boris okamžite pochopil a celý nedočkavý si len tak vyskúšal, či mu funguje home-banking, na ktorom mal onedlho spravovať svoje bubáčiky.
|
|
