|
Otázkam nebolo konca kraja. Nepracujete v blízkosti radarových zariadení? Nezmysel, aj keby major Spaček býval v radarovej anténe, nevysvetľuje to problémy jeho manželky, ktorá sa pohybuje maximálne v oblasti kuchyne, prípade v nákupnom centre. Neboli ste na dovolenke na nejakom rizikovom mieste? Zúfalá otázka - žiadne takéto miesto, okrem Černobyľu, nie je známe a všade sme boli celá rodina. Tak čo? Pomáhajú vám ozdravné pobyty? Pomáhajú, ale len čo sme späť, sme všetci chorí. Čo teda? Čo to môže byť? Nakoniec na to prišli.
Takú blamáž teda Spaček ešte nezažil.
Jeho problém sa začal pred troma rokmi pri obyčajnom telefonáte. Volal mu známy z tankových opravovní, kde predtým pôsobil, aby ho požiadal o láskavosť. Chcel prideliť poukaz na rehabilitáciu. Bez manželky, s milenkou - mladou práporčíčkou, kolegyňou. A ako to už v pavúkovi chodí, ponúkol láskavosť ako protislužbu. Bolo nepísaným pravidlom, že starí známi sa o protislužbu nežiadajú, ale rovnakým pravidlom bolo i to, že starý známy protislužbu ponúkne. Spaček bol už v tom čase privysoko na to, aby nejaké protislužby z tankových opravovní potreboval, ale človek nikdy nevie. Mať k dispozícii dobre vybavené dielne nie je nikdy na zahodenie. Ale Spaček dostal zaujímavejšiu ponuku. V rozľahlých skladoch tankových opravovní totiž práve našli poklad. Pri príprave na inventarizáciu našli neevidované, niekoľko rokov staré zapečatené bedne s náhradnými dielmi. Bolo ich hádam dvadsať. Okrem toho v strešnej konštrukcii inkriminovanovaného hangáru našli nádherné, vysušené, päť metrov dlhé drevené dosky. Najdôležitejšie bolo, že neboli nikde evidované a teda nikomu nechýbali. Pravdepodobne si ich tam ulial bývalý "materialista". Nikto však netušil, ktorý materialista v poradí to bol, kedy sa to stalo, prečo si ich nevyzdvihol a prečo na nich zabudol, ale to nebolo podstatné. Dosky sa stali obchodným artiklom v pavúkovi. Spaček práve staval chalupu a drevené fošne boli skutočným pokladom, ktorý nemohol odmietnuť. A tak dohodli obchod - pridelený poukaz za nákladiak dosák. Dohodnuté a vykonané.
Spaček však dostal ešte niečo naviac. Bonus, o ktorý nežiadal, ale potešil ho. Vojenská V3S-ka doviezla nielen hromadu užitočných dosák, ale i jednu obrovskú, zelenú vojenskú bedňu.
Taká bedňa sa na chalupe neuveriteľne zíde ako malý sklad na čokoľvek. V tankových opravovniach ich našli celú hromadu - zapečatených a neevidovaných. Niekto by si pomyslel, že čo sa preboha dá použiť z náhradných dielov do tanku? Urobí si niekto výfuk na škodovke z kanóna? Alebo si namontuje tankové pásy na trabant? Takéto bedne skrývajú iné tajomstvá. Tanky obsahujú veľa elektroniky a bedne boli plné náhradných súčiastok a meracích prístrojov. A všetko prvotriednej kvality. Presné odpory, tantalové kondenzátory, výkonové tranzistory, elektronické indikátory a polotovary, ale i funkčné, presné meracie prístroje, osciloskopy a voblery, gyroskopy, elektromotory, generátory a všeličo iné. Bolo to síce sovietskej výroby a aspoň päť rokov staré, ale napriek tomu to bol skutočný poklad pre každého elektrotechnicky vzdelaného domáceho majstrovača. Bolo by ale príliš nebezpečné zatajiť nález úplne. A tak sa čosi priznalo, vzalo do evidencie ako "Bedňa zelená, materiálová, plná". a začala sa rabovačka. Nezmysly ostali v opravovniach. Veď kto by sa už zaujímal o tridsať kilogramový železný odliatok, ktorý nebol schopný identifikovať ani najstarší mechanik opravovní? Avšak bedňa s desiatkou prístrojov na nočné videnie sa stala lukratívnym obchodným artiklom. Nie za peniaze, to nikto nepotreboval, ale ako úplatok vyšším funkcionárom. Žiaden poľovník predsa neodmietne ďalekohľad s nočným videním, ktorý mu pomôže zavraždiť oveľa viac lesných prasiatok ako doteraz
Bedňa, ktorú dostal Spaček bola nájdená v skupine bední s nezmyslami. Bola plná nepoužiteľných plechoviek so zaschnutou zelenou farbou. Spaček sa bedni potešil, ale pri vyhadzovaní plechoviek sa potešil ešte viac. Pod prvou vrstvou so špeciálnou, ale zaschnutou zelenou farbou boli naskladané iné plechovky s použiteľnou, ešte špeciálnejšou farbou. A hneď aj dostal nápad. Ešte nevedel, že tento nápad bude znamenať absolútny zlom v jeho živote, ba čo viac možno ho bude stáť i samotný život. Spaček si totiž špeciálnou farbou z bedne natrel plafón spálne. Farba to bola naozaj unikátna - svetielkujúci fosforový náter používaný na ručičky indikátorov v tankoch. Prvotný efekt bol úžasný. Blanka s Mariánom si každý večer ľahli do manželskej postele, zhasli svetlo a obdivovali nádherný svetielkujúci plafón. Zvyšok farby použili na plafón v jednej detskej izbe. Na druhú sa nedostalo, ale ich pätnásťročný syn o to ani nestál. Romanticky ladený plafón sa nezhodoval s jeho heavy-metalovým duchom.
To aj nakoniec vysvetlilo, prečo ako jediný člen rodiny obišiel bez úhony tento pätnásťročný rocker. Každonočné vylihovanie pod fosforovo-radiačným plafónom začalo prinášať svoje nenápadné ovocie už o pár mesiacov a vyvrcholilo nenávratným poškodením imunitného systému. Spaček sa ocitol v invalidnom dôchodku, jeho syn i manželka sa z toho horko-ťažko vystrábili. Otec rodiny mal okrem iného na krku i prokurátora kvôli sprenevere vojenského majetku. Vyšetrovanie zasiahlo i tankové opravovne a malo za následok stínanie funkcionárskych hláv. Zdalo sa, že zasadilo tvrdý uder lokálnej štruktúre pavučiny, ale to bolo naozaj iba zdanie. Porovnanie vojenskej pavučiny s internetom nebolo účelové, tak ako internet nemôže byt zničený, pretože neexistuje jeho "hlavný článok", tak i pavučina v zasiahnutých útvaroch a pracoviskách sa iba otriasla a na prázdne miesta sa o chvíľu dostali ďalší užitoční členovia. Napokon pavučina mala svoje nezastupiteľné uzly i na vojenskej prokuratúre. Prokurátor na krku znamenal pre účastníka spravidla odvrhnutie zo siete z čisto racionálnych dôvodov - aby chorý článok nemohol ohrozovať funkčnosť celku.
Takú blamáž teda Spaček ešte nezažil.
Jeho problém sa začal pred troma rokmi pri obyčajnom telefonáte. Volal mu známy z tankových opravovní, kde predtým pôsobil, aby ho požiadal o láskavosť. Chcel prideliť poukaz na rehabilitáciu. Bez manželky, s milenkou - mladou práporčíčkou, kolegyňou. A ako to už v pavúkovi chodí, ponúkol láskavosť ako protislužbu. Bolo nepísaným pravidlom, že starí známi sa o protislužbu nežiadajú, ale rovnakým pravidlom bolo i to, že starý známy protislužbu ponúkne. Spaček bol už v tom čase privysoko na to, aby nejaké protislužby z tankových opravovní potreboval, ale človek nikdy nevie. Mať k dispozícii dobre vybavené dielne nie je nikdy na zahodenie. Ale Spaček dostal zaujímavejšiu ponuku. V rozľahlých skladoch tankových opravovní totiž práve našli poklad. Pri príprave na inventarizáciu našli neevidované, niekoľko rokov staré zapečatené bedne s náhradnými dielmi. Bolo ich hádam dvadsať. Okrem toho v strešnej konštrukcii inkriminovanovaného hangáru našli nádherné, vysušené, päť metrov dlhé drevené dosky. Najdôležitejšie bolo, že neboli nikde evidované a teda nikomu nechýbali. Pravdepodobne si ich tam ulial bývalý "materialista". Nikto však netušil, ktorý materialista v poradí to bol, kedy sa to stalo, prečo si ich nevyzdvihol a prečo na nich zabudol, ale to nebolo podstatné. Dosky sa stali obchodným artiklom v pavúkovi. Spaček práve staval chalupu a drevené fošne boli skutočným pokladom, ktorý nemohol odmietnuť. A tak dohodli obchod - pridelený poukaz za nákladiak dosák. Dohodnuté a vykonané.
Spaček však dostal ešte niečo naviac. Bonus, o ktorý nežiadal, ale potešil ho. Vojenská V3S-ka doviezla nielen hromadu užitočných dosák, ale i jednu obrovskú, zelenú vojenskú bedňu.
Taká bedňa sa na chalupe neuveriteľne zíde ako malý sklad na čokoľvek. V tankových opravovniach ich našli celú hromadu - zapečatených a neevidovaných. Niekto by si pomyslel, že čo sa preboha dá použiť z náhradných dielov do tanku? Urobí si niekto výfuk na škodovke z kanóna? Alebo si namontuje tankové pásy na trabant? Takéto bedne skrývajú iné tajomstvá. Tanky obsahujú veľa elektroniky a bedne boli plné náhradných súčiastok a meracích prístrojov. A všetko prvotriednej kvality. Presné odpory, tantalové kondenzátory, výkonové tranzistory, elektronické indikátory a polotovary, ale i funkčné, presné meracie prístroje, osciloskopy a voblery, gyroskopy, elektromotory, generátory a všeličo iné. Bolo to síce sovietskej výroby a aspoň päť rokov staré, ale napriek tomu to bol skutočný poklad pre každého elektrotechnicky vzdelaného domáceho majstrovača. Bolo by ale príliš nebezpečné zatajiť nález úplne. A tak sa čosi priznalo, vzalo do evidencie ako "Bedňa zelená, materiálová, plná". a začala sa rabovačka. Nezmysly ostali v opravovniach. Veď kto by sa už zaujímal o tridsať kilogramový železný odliatok, ktorý nebol schopný identifikovať ani najstarší mechanik opravovní? Avšak bedňa s desiatkou prístrojov na nočné videnie sa stala lukratívnym obchodným artiklom. Nie za peniaze, to nikto nepotreboval, ale ako úplatok vyšším funkcionárom. Žiaden poľovník predsa neodmietne ďalekohľad s nočným videním, ktorý mu pomôže zavraždiť oveľa viac lesných prasiatok ako doteraz
Bedňa, ktorú dostal Spaček bola nájdená v skupine bední s nezmyslami. Bola plná nepoužiteľných plechoviek so zaschnutou zelenou farbou. Spaček sa bedni potešil, ale pri vyhadzovaní plechoviek sa potešil ešte viac. Pod prvou vrstvou so špeciálnou, ale zaschnutou zelenou farbou boli naskladané iné plechovky s použiteľnou, ešte špeciálnejšou farbou. A hneď aj dostal nápad. Ešte nevedel, že tento nápad bude znamenať absolútny zlom v jeho živote, ba čo viac možno ho bude stáť i samotný život. Spaček si totiž špeciálnou farbou z bedne natrel plafón spálne. Farba to bola naozaj unikátna - svetielkujúci fosforový náter používaný na ručičky indikátorov v tankoch. Prvotný efekt bol úžasný. Blanka s Mariánom si každý večer ľahli do manželskej postele, zhasli svetlo a obdivovali nádherný svetielkujúci plafón. Zvyšok farby použili na plafón v jednej detskej izbe. Na druhú sa nedostalo, ale ich pätnásťročný syn o to ani nestál. Romanticky ladený plafón sa nezhodoval s jeho heavy-metalovým duchom.
To aj nakoniec vysvetlilo, prečo ako jediný člen rodiny obišiel bez úhony tento pätnásťročný rocker. Každonočné vylihovanie pod fosforovo-radiačným plafónom začalo prinášať svoje nenápadné ovocie už o pár mesiacov a vyvrcholilo nenávratným poškodením imunitného systému. Spaček sa ocitol v invalidnom dôchodku, jeho syn i manželka sa z toho horko-ťažko vystrábili. Otec rodiny mal okrem iného na krku i prokurátora kvôli sprenevere vojenského majetku. Vyšetrovanie zasiahlo i tankové opravovne a malo za následok stínanie funkcionárskych hláv. Zdalo sa, že zasadilo tvrdý uder lokálnej štruktúre pavučiny, ale to bolo naozaj iba zdanie. Porovnanie vojenskej pavučiny s internetom nebolo účelové, tak ako internet nemôže byt zničený, pretože neexistuje jeho "hlavný článok", tak i pavučina v zasiahnutých útvaroch a pracoviskách sa iba otriasla a na prázdne miesta sa o chvíľu dostali ďalší užitoční členovia. Napokon pavučina mala svoje nezastupiteľné uzly i na vojenskej prokuratúre. Prokurátor na krku znamenal pre účastníka spravidla odvrhnutie zo siete z čisto racionálnych dôvodov - aby chorý článok nemohol ohrozovať funkčnosť celku.
|
|
